Štúrovci

Tento rod založil v Lubine Pavel Štúr ( 1761- 1827). Pochádzal z Trenčína zo súkenníckej rodiny. V r. 1781 ho prijali v Lubine do súkenníckeho cechu. Oženil sa, mal 10 detí, z nich žili len štyri : Ján (1786-1819), Samuel (1789-1851), Zuzana (1801-1866), Eva (1809-1875). Samuel bol otcom Ľudovíta Štúra, významného národného dejateľa.

 

Holubyovci

Juraj Holuby (1797-1863), ev.a. v. kňaz, mal troch synov a dcéru. Najstarší Karol – účastník hurbanovského povstania popravený v r. 1848. Gustáv, lubinský kňaz, má zásluhu na rekonštrukcii chrámu do súčasnej podoby. Jozef Ľudovít (1836-1923) – ev. kňaz, botanik, etnograf, historik, publicista. Zostavil tri herbáre. Prvý obsahoval 12 tisíc druhov rastlín z oblasti pod Javorinou a Bošáce, druhý tvorili rastliny z Trenčianskej stolice a tretí rastliny z okolia Pezinku. Publikoval vyše 200 prác, článkov a úvah. V r. 1922 dostal čestný doktorát prírodných vied Karlovej univerzity v Prahe.

 

Miloš Uher

Miloš Uher (1914-1945) – veliteľ partizánskeho oddielu Hurban, kpt. in memoriam, vyznamenaný Štefánikovým radom 4. stupňa 8.5. 1992. Odpočíva v kruhu svojich polubojovníkov na vrchu Roh – vo vybudovanom pamätníku.

 

Rudolf Uher

Rudolf Uher ( 1913-1987) – akademický sochár, tvorca reliéfu partizánov a žulovej sochy partizána v areáli pamätníka Roh, busty Miloša Uhra a pamätnej tabule na dome M. Uhra