Dejiny

O pobyte prvých obyvateľov na našom území svedčia vykopávky z mladšej doby bronzovej. V lokalite Na Nehvanci – (severnejšie od osady
Hrnčiarové) sa našli pri kopaní piesku popolnicové nádoby a bronzová spona spindlersfeldského typu. Ďalšie vzácne predmety z tejto lokality – železná sekerka a ostroha sa našli pri archeologickom výskume slovanského pohrebiska.

Názov obce Lubina je odvodený od slovného základu "lub" vo význame lyko, podkôrna časť listnatého stromu. Pomenovanie osady v takomto poraste – dubovom – "dubina, dubina, bude z teba Lubina", je i základom povesti o založení našej obce.

Prvá písomná zmienka o našej obci je zo 7. marca 1392, keď uhorský kráľ Žigmund Luxemburský daroval bratislavskému županovi Štiborovi zo Štiboríc celé čachtické panstvo i s okolitými dedinami – medzi nimi i Lubinu. 15. storočie v našom kraji je spojené s husitmi. Dodnes pretrváva v našej obci tradícia spomienkovej slávnosti na Jana Husa. Pre osídľovanie nášho kraja je dôležité 17. st. – obdobie po bitke na Bielej hore. Príchodom českých exulantov sa rozvíjajú remeslá, prichádzajú mlynári, stolári, hrnčiari. Najpočetnejšiu skupinu remeselníkov
tvorili súkenníci. Vyrábali hrubé súkno "garažiu" na výrobu odevov. Tak položili základy obchodovaniu – "hauzírkam", ktoré sú pre Lubinanov charakteristické. Exulanti priniesli so sebou i silný, inšpirujúci duchovný náboj, mali veľkú zásluhu na budovaní evanjelickej cirkvi, chrámu, fary, školy.

Lubinské usadlosti - podľa súpisu z r. 1777 bolo v Lubine 23 sedliackych usadlostí a 264 želiarskych (táto skupina neplatila naturálie, ale bola povinná odviesť 18 dní ručnej práce na panskom a platiť ročnú daň 1 zl.). Typické lubinské domy boli "pod výškou". Pôdorys mal tvar obdĺžnika -vpredu izba, za ňou pitvor s pecou, komora a hospodárske stavisko. Vchod bol do pitvora. Pred celým domom pozdĺžne bol "násyp", po ktorom sa prechádzalo do domu. Takáto usadlosť bola na dlhej a úzkej parcele a pri dedení sa delila priečne. Tak vznikali viacdomové a dlhé dvory. Mali i svoje názvy podľa majiteľov. Ešte dnes sú v obci zachované "Majtásech a Sabršech dvory".

 

Lubinský kroj

Najstaršiu autentickú podobu lubinského kroja máme zachovanú na fotografiách z r. 1900. Ako vyzeral ženský kroj? Bielizeň bola ušitá z konopného plátna, mala tvar mierne rozšírenej košele bez rukávov, nazývala sa "rubáč". Horná časť bola užšia, obopínala driek. Na nej bol utkaný vzor z červenej nite asi do výšky 10 cm nad pásom – nazýval sa "priedka". Rubáč pridŕžala pevná konopná šnúrka, preložená krížom ponad plece. Nahé ramená a ruky po lakte prikrývali rukávce – pôvodné z konopného plátna, neskôr z jemnejšieho. Bohaté riasenie rukávcov sa zbiehalo okolo stojatého límca a na oplecku. Tieto časti – límec a "proránky" – boli bohato zdobené výšivkou stonkovým stehom. Charakteristický je kruhový motív v ornamentike. Tento sa v okolí Lubiny vyšíval v takom zoskupení, v akom sa s ním nikde inde na Slovensku nestretneme. Ornament predstavuje kruhy a dierky, pripomínajúce rastlinné motívy. Široké rukávy boli zachytené stužkou nad lakťami. Funkciu živôtika spĺňal kamizol z tmavšieho plátna s husto našitými drobnými gombíkmi. Spodná riasená sukňa – spodnica bola tiež z konopného plátna.Na ňu sa tuho opásala vrchná sukňa, vpredu bola užšia riasená zástera. Na nohy sa obúvali papuče, vo sviatok kožené čižmy. Sviatočné oblečenie najmä mladých žien – bola to "fjertuška", biela riasená sukňa z tenkého materiálu. Vrchný ľahší kabátik bol z plyšu, vypasovaný do drieku – nazýval sa "kacabaja". Väčší kabát z hrubšieho súkna sa nazýval "ratyn". Na hlave mala žena ručník – šatku špeciálne uviazanú do uzla vzadu, neskôr lemovanú čipkou. Upevnenie šatky a vlasov zabezpečovala "grgula" – širšia šnúrka zakončená krátkymi paličkami. Vytvárala náznak rožkov pri viazaní ručníka. Sviatočné oblečenie ženy dotváral biely obrúsok prehodený cez ruku – aby nešla napr. do kostola "otrča rukámi". Muži sa obliekali tiež do konopného plátna – košeľa i "gace". Sviatočná košeľa bola z jemnejšieho plátna, náprsenková časť bola zdobená bohatou výšivkou. Nohavice boli úzke z modrého súkna, zdobené ornamentovým vzorom zo šnúrok tmavšej farby. Z modrého súkna bol i kamizol – s výšivkami po krajoch a s hustým radom okrúhlych (strieborných) gombíkov. Vrchný odev – "halena" z hrubého súkna bielej farby bývala kratšia i dlhšia. Starodávny účes mužov boli dlhé vlasy s cestičkou uprostred hlavy. Tmavý klobúk s úzkou strieškou bol zo súkna, v zime sa nosila baranica. Na nohách súkenné papuče alebo kožené čižmy. Ženy mali dlhé vlasy zapletené "do kornice" – vrkoča, ktorý si pod ručník omotávali okolo hlavy.

Ďalšie informácie...