O pobyte prvých obyvateľov na našom území svedčia vykopávky z mladšej doby bronzovej. V lokalite Na Nehvanci – (severnejšie od osady
Hrnčiarové) sa našli pri kopaní piesku popolnicové nádoby a bronzová spona spindlersfeldského typu. Ďalšie vzácne predmety z tejto lokality – železná sekerka a ostroha sa našli pri archeologickom výskume slovanského pohrebiska.

Názov obce Lubina je odvodený od slovného základu "lub" vo význame lyko, podkôrna časť listnatého stromu. Pomenovanie osady v takomto poraste – dubovom – "dubina, dubina, bude z teba Lubina", je i základom povesti o založení našej obce.

Prvá písomná zmienka o našej obci je zo 7. marca 1392, keď uhorský kráľ Žigmund Luxemburský daroval bratislavskému županovi Štiborovi zo Štiboríc celé čachtické panstvo i s okolitými dedinami – medzi nimi i Lubinu. 15. storočie v našom kraji je spojené s husitmi. Dodnes pretrváva v našej obci tradícia spomienkovej slávnosti na Jana Husa. Pre osídľovanie nášho kraja je dôležité 17. st. – obdobie po bitke na Bielej hore. Príchodom českých exulantov sa rozvíjajú remeslá, prichádzajú mlynári, stolári, hrnčiari. Najpočetnejšiu skupinu remeselníkov
tvorili súkenníci. Vyrábali hrubé súkno "garažiu" na výrobu odevov. Tak položili základy obchodovaniu – "hauzírkam", ktoré sú pre Lubinanov charakteristické. Exulanti priniesli so sebou i silný, inšpirujúci duchovný náboj, mali veľkú zásluhu na budovaní evanjelickej cirkvi, chrámu, fary, školy.

Lubinské usadlosti - podľa súpisu z r. 1777 bolo v Lubine 23 sedliackych usadlostí a 264 želiarskych (táto skupina neplatila naturálie, ale bola povinná odviesť 18 dní ručnej práce na panskom a platiť ročnú daň 1 zl.). Typické lubinské domy boli "pod výškou". Pôdorys mal tvar obdĺžnika -vpredu izba, za ňou pitvor s pecou, komora a hospodárske stavisko. Vchod bol do pitvora. Pred celým domom pozdĺžne bol "násyp", po ktorom sa prechádzalo do domu. Takáto usadlosť bola na dlhej a úzkej parcele a pri dedení sa delila priečne. Tak vznikali viacdomové a dlhé dvory. Mali i svoje názvy podľa majiteľov. Ešte dnes sú v obci zachované "Majtásech a Sabršech dvory".