Najstaršiu autentickú podobu lubinského kroja máme zachovanú na fotografiách z r. 1900. Ako vyzeral ženský kroj? Bielizeň bola ušitá z konopného plátna, mala tvar mierne rozšírenej košele bez rukávov, nazývala sa "rubáč". Horná časť bola užšia, obopínala driek. Na nej bol utkaný vzor z červenej nite asi do výšky 10 cm nad pásom – nazýval sa "priedka". Rubáč pridŕžala pevná konopná šnúrka, preložená krížom ponad plece. Nahé ramená a ruky po lakte prikrývali rukávce – pôvodné z konopného plátna, neskôr z jemnejšieho. Bohaté riasenie rukávcov sa zbiehalo okolo stojatého límca a na oplecku. Tieto časti – límec a "proránky" – boli bohato zdobené výšivkou stonkovým stehom. Charakteristický je kruhový motív v ornamentike. Tento sa v okolí Lubiny vyšíval v takom zoskupení, v akom sa s ním nikde inde na Slovensku nestretneme. Ornament predstavuje kruhy a dierky, pripomínajúce rastlinné motívy. Široké rukávy boli zachytené stužkou nad lakťami. Funkciu živôtika spĺňal kamizol z tmavšieho plátna s husto našitými drobnými gombíkmi. Spodná riasená sukňa – spodnica bola tiež z konopného plátna.Na ňu sa tuho opásala vrchná sukňa, vpredu bola užšia riasená zástera. Na nohy sa obúvali papuče, vo sviatok kožené čižmy. Sviatočné oblečenie najmä mladých žien – bola to "fjertuška", biela riasená sukňa z tenkého materiálu. Vrchný ľahší kabátik bol z plyšu, vypasovaný do drieku – nazýval sa "kacabaja". Väčší kabát z hrubšieho súkna sa nazýval "ratyn". Na hlave mala žena ručník – šatku špeciálne uviazanú do uzla vzadu, neskôr lemovanú čipkou. Upevnenie šatky a vlasov zabezpečovala "grgula" – širšia šnúrka zakončená krátkymi paličkami. Vytvárala náznak rožkov pri viazaní ručníka. Sviatočné oblečenie ženy dotváral biely obrúsok prehodený cez ruku – aby nešla napr. do kostola "otrča rukámi". Muži sa obliekali tiež do konopného plátna – košeľa i "gace". Sviatočná košeľa bola z jemnejšieho plátna, náprsenková časť bola zdobená bohatou výšivkou. Nohavice boli úzke z modrého súkna, zdobené ornamentovým vzorom zo šnúrok tmavšej farby. Z modrého súkna bol i kamizol – s výšivkami po krajoch a s hustým radom okrúhlych (strieborných) gombíkov. Vrchný odev – "halena" z hrubého súkna bielej farby bývala kratšia i dlhšia. Starodávny účes mužov boli dlhé vlasy s cestičkou uprostred hlavy. Tmavý klobúk s úzkou strieškou bol zo súkna, v zime sa nosila baranica. Na nohách súkenné papuče alebo kožené čižmy. Ženy mali dlhé vlasy zapletené "do kornice" – vrkoča, ktorý si pod ručník omotávali okolo hlavy.

Vývoj kroja – výber materiálu, farebnosť, ovplyvňoval nielen čas, ale i podomový obchod – "hauzírky". Ženy si prinášali "zo sveta" nové látky, ozdoby i inšpiráciu. Kroj si zachovávali ženy až do 50-tych rokov minulého storočia. Muži sa už po 1. svet. vojne obliekali do pohodlnejšieho mestského obleku.